Dostihy a Western + Drezúra
Dostihový šport si obľúbili ľudia na celom svete. A pre džokejov a kone sú dostihy ešte vzrušujúcejším zážitkom. Existujú tri druhy a to: rovinové dostihy, prekážkové dostihy a steepúlechese. Rovinové dostihy sú veľmi rýchle a nemajú nijaké skoky, steeplechase je zasa dlhý prekážkový dostih s mohutnými prútenkami alebo inými prekážkami.
Klasické dostihy: Prvá skupina zahrňuje klasické dostihy pre trojročné kone. Patria k nim Derby a Oaks, ktoré sa konajú v Epsome, 2000 Guineas, zodpovedajúci závod pre kobyly 1000 Guineas v Newmarkete a dostihy St. Leger v Doncastri. Derby (prvý raz sa bežalo roku 1870), 2000 Guineas (1809) a St. Leger (1776) predstavujú vytúženú "Triple Crown" (Trojkoruna). Je to najvyššie vyznamenanie turfu a od roku 1853, keď sa začalo udeľovať, ho získalo len dvanásť koní.
Steeplechase: Prekážkové dostihy v menšom rozsahu organizujú v Európe a Amerike, ale ich domov je v Británii a v Írsku, kde sú mimoriadne populárne. Prvé zaznamenané preteky, podľa ktorých tento šport dostal aj meno, sa konali v Írsku, keď páni O´Callaghan a Blake pretekali na svojich hunteroch od kostola v Buttevante ku kostolu v St. Leger - od veže k veži (steeple je po angl. veža a steeplechase znamená hon k veži) Najslávnejší z anglických prekážkových dostihov je Grand Natonal, Veľká lverpoolska steeplechase, ktorá sa koná od roku 1837 vždy v apríli na predmestí Leverpoolu v Aintree. Na dráhe je 30 prekážok a medzi prekážkovými dostihmi predstavuje unikát. Jednako sa za stredisko stooplechase všeobecne považuje Cheltenham a jeho Zlatý pohár klenotom v korune britských prekážkových dostihov. Veľkým dostihom na európskom kontinente je Veľká pardubiká steeplechase. Dráha je podobná cross-country a sú na nej mnohé prírodné prekážky. Najznámejšie prekážkové dostihy v USA sú Maryland Hunt Cup, dostihy, ktoré sa bežia v otvorenej krajine.
Dostihy klusákov: Čo sa týka obľúbenosti klusáckych dostihov, na prvom mieste na svete sú Spojené štáty. Do 30 miliónov divákov navštevuje večerné preteky pri umelom osvetlení na klusáckych dráhach Meadowlands v Nex
Jersey, Roosevelt na Long Islande a Red Mile v Lexivgtone. Väčšinou sú to dostihy mimochodníkov, ktoré majú laterálne chody, ale konajú sa tiež dostihy pre bežné klusáky, Trať je obvykle dlhá 1,6 km a časy pod 1,54 min. nie sú ničím nezvyčajným.
Westernový jazdecký štýl sa k nám dostal zo Spojených štátov amerických, kde takto jazdili kovboji pri práci s dobytkom. Je to veľmi príjemný jazdecký štýl. Španielsky vplyv prežíva v zručnostiach westernových jazdcov, vyplývajúcich z praktických potrieb chovu dobytka na rančoch, ktorých bol realitou westernovej školy jazdeckého umenia.
Kone: Väčšinu koní, ktoré sa v minulosti používali, tvorili mustangy pochádzajúce z pôvodných španielskych koní. Boli malé, ale húževnaté, vyvážené a pružné. Krotili ich tzv. bronco-busters (krotitelia koní), a to dosť narýchlo s dobytkom. Nadobudli obratnosť, ktorá presahuje pochopenie a schopnosti väčšiny európskych cvičiteľov.
Pred menej spoľahlivými kobylami dávali prednosť valachom. Elitou remudy, stáda skrotených koní, ktoré chovali na ranči, boli tzv. "cutting horse", kôň, ktorý dokázal oddeliť označené zviera od stáda. Cenili sa tiež dobré "roping goreses" (rope-zviazať povrazom alebo ľanom). Pomocou minimálnych signálov dokázali s jazdcom zaujať najvýhodnejšiu polohu pre hodenie lasa. Potom sa zapreli proti bojujúcemu zvieraťu (pri napnutom lase) dokonca aj keď jazdec zostúpil z koňa. Tieto kone pracovali takmer inštinktívne a úroveň ich výcviku bola neuveriteľná.
Rodeá: Súčasné dobytkárstvo už nepotrebuje kovboja a jeho osobitné zručnosti. Toto umenie však stále prežíva na populárnych rodeách, kde sa uskutočňujú súťaže založené na úkonoch, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života kovbojov. Typickým disciplínami na týchto pretekoch sú chytanie teliat a býčkov do lasa, súťaže v oddeľovaní zvierat od stáda, preteky vozov, naháňanie býkov, krotenie a preteky okolo suda. Rodeo začalo ako neformálna súťaž medzi kovbojmi, keď zohnali dohromady stáda a vyvinula sa z neho hlavná atrakcia verejných trhov. Prvé rodeo, kde sa platilo vstupné, sa konalo roku 1888 v Prescotte v štáte Arizona. Dnes sú rodeoví jazdci profesionáli, ktorí chodia z jedného podujatia na druhé, podobne ako exhibiční skokani. Rodeá, ktoré sa konajú takmer na celom západe Spojených štátov a v Kanade, priťahujú široké publikum nadšencov. V týchto oblastiach je veľmi obľúbené aj prispôsobené westernové oblečenie.
Drezúra - Slovo pochádza z francúzskeho slovesa dresser, ktoré v konskom kontexte znamená výcvik jazdeckého alebo ťažného koňa. V súčasnosti sa význam slova vzťahuje aj na drezúrny šport, ktorý je vysoko organizovanou disciplínou. Drezúrna skúška, prvá fáza súťaže všestrannej spôsobilosti má ukázať, či je kôň vo vrcholovej kondícii poslušný a podriadený svojmu jazdcovi.
Športová drezúra: Predchodcami súťažných drezúrnych úloh boli skúšky pre najlepšie vycvičné vojenské kone, ktoré sa robili v európskych vojenských školách v 19. storočí. Tieto individuálne úlohy boli prvý raz súčasťou olympijských hier roku 1912 a drezúrne súťaže družstiev boli zvedené na olympijských hrách v Amsterdame roku 1928. Cviky vysokej školy - pasáž a piaf - boli prvýkrát zahrnuté do olympijských úloh roku 1932 v Los Angeles. Piruety v cvale boli prvý raz predvedené na olympijských hrách v Berlíne roku 1936.
Drezúrne skúšky a súťaže: Drezúrne úlohy nižšieho stupňa sa robia na drezúrnom obdĺžniku s rozmermi 60x20 m. Okrem 4 medzinárodných súťaží - Ceny svätého Juraja, Intenmediaire 1 a Intermediaire 2 (u nás sa označuje tento stupeň ako MS) a Grand Prix sa koná ešte čoraz obľúbenejší Kur lebo úloha vo voľnom štýle. Skúška sa často jazdí podľa hudby a prináša do
športu niečo z umenia. Každá časť obsiahnutá v úlohe sa známkuje podľa stupnice označujúcej štandard: 10 výborný,9 - veľmi dobrý, 8 - dobrý, 7 - dosť dobrý, 6 - uspokojivý, 5 - dostatočný, 4 - nedostatočný, 3 - dosť zlý, 2 - zlý, 1 - veľmi zlý, 0 - cvik neurobil.
